Jedným z častých zdrojov bolesti bedrovej chrbtice je koreňový syndróm, ktorý vzniká v dôsledku útlaku, dráždenia alebo mechanického poškodenia nervového koreňa. Spoznajte príčiny jeho vzniku, typické prejavy a možnosti efektívnej liečby pomocou špecializovaných intervenčných metód.
Príčinou koreňového (radikulárneho) syndrómu je často výhrez platničky alebo hernie disku, keď až v 90 % všetkých koreňových syndrómov je postihnutá bedrová oblasť v úrovni stavcov L3-S1. Ďalšou príčinou môže byť zjazvenie (fibróza) epidurálneho priestoru, kde prebiehajú nervové korene, vzniknuté napríklad v rámci pooperačných stavov (tzv. FBSS – failed back surgery syndróm), degeneratívne zúženie otvoru prestupujúceho koreňa, úrazy chrbtice, zápalové ochorenia chrbtice infek iné.
Typické prejavy koreňovej bolesti
Pre koreňový syndróm je charakteristický súbor príznakov označovaný ako koreňová (radikulárna) bolesť, ktorej prejavy sú najčastejšie:
- Bolesť šíriaca sa do jednej či viacerých spádových oblastí (tzv. dermatómov) nervových koreňov, predovšetkým na dolnej končatine
Vyžarovanie či „vystreľovanie“ bolesti do dolnej končatiny sa môže prejavovať v zadku, stehne, lýtku až do chodidla. Môže, ale nemusí byť prítomná aj bolesť dolného chrbta, najčastejšie je potom provokovaná použitím brušného lisu (kýchanie, kašeľ, defekácia-vyprázdňovanie). Bolesť je obvykle charakterizovaná ako jednostranná ostrá, tupá, pulzujúca či pálivá.
- Strata až vymiznutie svalovej sily niektorých svalových skupín končatiny
Poškodenie nervov ovplyvňuje svaly končatiny, ktoré nemôžu plniť svoju funkciu a stávajú sa ochabnutejšími. To predstavuje obmedzenie v pohybe, napríklad riziko potknutia, typická je neschopnosť stúpnuť na pätu, na špičku, zdvihnúť nohu do schodov a pod.
- Znížená, alebo inak zmenená citlivosť časti končatiny
Útlak a postupné poškodenie koreňa môže viesť k zníženiu alebo strate citlivosti časti končatiny. Tá sa môže prejavovať vo všetkých kvalitách, alebo byť obmedzená napríklad iba na chlad. Zmeny citlivosti sa môžu prejavovať aj ako je mravčenie alebo brnenie v oblasti, kde sa nachádzajú postihnuté nervy. Môže dôjsť aj k zvýšenému vnímaniu bolestivých podnetov (hyperalgézia), alebo bolestivému vnímaniu podnetov inak nebolestivých, ako napríklad dotyk (alodynia).
Aké typy intervenčných výkonov využívame
Diagnóza koreňového syndrómu sa týka pacientov, ktorí doteraz nepodstúpili operačný zákrok, rovnako ako pacientov po už absolvovanej operácii či opakovaných operáciách chrbtice.
Na presnú diagnostiku koreňového syndrómu a liečbu koreňovej bolesti využívame moderné intervenčné metódy zahŕňajúce spektrum diagnosticko-prognostických výkonov, ktoré už samy o sebe môžu priniesť liečebný efekt. V prípade potreby stanovujeme ďalší terapeutický postup s použitím miniinvazívnych a endoskopických výkonov na medzistavcovej platničke a v epidurálnom priestore.
Prečo zvoliť miniinvazívnu a endoskopickú liečbu
Miniinvazívna a endoskopická liečba je vhodnou voľbou pre všetkých pacientov, ktorí nechcú byť bolesťou vo svojom živote obmedzovaní a želajú si rýchle, šetrné a účinné riešenie svojich zdravotných ťažkostí. Veľkou prednosťou je už samotný miniinvazívny charakter výkonov, ktorý je k pacientovi maximálne šetrný. Je tu minimálne riziko pooperačných komplikácií, nedochádza k poškodeniu svalov pozdĺž chrbtice, ktoré môžu byť pri klasickom prístupe narušené, znižuje sa riziko krvácania, infekcie či vzniku epidurálnej fibrózy (väzivových zrastov). Výkony sa vykonávajú v lokálnej alebo ľahkej anestézii (analgosedácii), len zriedka v celkovej anestézii, bez nutnosti hospitalizácie. Pacient sa po zákroku a odporúčanom asi dvojhodinovom odpočinku vracia domov. Ďalšou výhodou je rýchlejšia rekonvalescencia, ktorá prebieha u každého pacienta individuálne, všeobecne v období 4-6 týždňov.
Pokiaľ máte záujem informovať sa, či môže byť liečba miniinvazívnymi a endoskopickými metódami vhodným riešením aj pre vás, využite kedykoľvek bezplatnú službu E-konzultácia.
Odborná textová spolupráca: MUDr. Michal Matias, FIPP
